Obec Vinné leží na malebných juhozápadných úpätiach Vihorlatského pohoria, ktoré ju chráni pred severnými vetrami. Listnaté lesy, dávajúce tomuto kraju nesmierne čaro, tvoria lesné spoločenstvá Dolhej, Kyjoviska, Zaňovca, Marečkovej, Šútovej a Senderova. Vhodná poloha, tvar terénu i nadmorská výška okolo 150 me trov nad morom oddávna vytvárali vhodné klimatické podmienky pre činnosť roľníkov, vinohradníkov, pastierov i lovcov.

Južná časť tohto katastra až donedávna prechádzala do rovinatej krajiny, ktorej značnú časť zaberali Podvihorlatské blatá. Tieto rozmerné nížinné plochy s lúčnymi porastami boli každoročne v jeseni, za rozpúšťania jarných snehov, ba niekedy i za daždivého leta zaplavované rovnako, ako celá Východoslovenská nížina v okolí riek Laborca, Uhu i Medzibodrožia.V súčasnosti je táto časť zaplavená vodami Zemplínskej šíravy.

Na západe je chotár ohraničený Štolnianskym potokom a prechádza cez Bielu horu a Varkond, kde niekedy ležala samostatná osada, až k Michalovciam.
Východná hranica ide od Kyjoviska pri Vinnom jazere cez Grófčinu dráhu, Veľký a Malý Senderov až k poslednému výbežku Medvedej hory.
Takto to bolo od prvých chvíľ, keď do tejto krajiny došiel človek a postupne ju začal kultúrne obrábať. Po lovcoch, pastieroch a drevorubačoch prišli roľníci, vinohradníci, neskoršie i kamenári. Obec bola postupne budovaná pozdĺž potoka od Gajdoša až po Banku a Medzichyšky (najstaršia ulica vo Vinnom), neskoršie počas rozkvetu obce i do širšieho okolia. V časoch svojho najväčšieho rozmachu mala obec až takmer dvetisíc obyvateľov.
Kataster obce tvorili a tvoria lesy, polia, lúky a vinohrady s celkovou výmerou 2979 hektárov. Intravilán obce z toho v súčasnosti predstavuje 146,3 hektárov. Zo svahov priľahlých lesov vyviera potok, deliaci sa na Viniansky potok a Kamenný jarok, ktoré oddávna mali pre život obce rozhodujúci význam a naplnili príslovie, že voda je život. Viniansky potok vytvoril predpoklady pre ľudské osídlenie pozdĺž svojich brehov a Kamenný potok bol a nakoniec aj je významným krajinným prvkom.

Kamenný potok v minulosti, pred necitlivou úpravou svojho toku, tvoril jedinečný krajinný útvar. Meandrovitý tok bol po obidvoch stranách porastený vŕbami a jelšami, za nimi ležali na trávu bohaté lúčky, poskytujúce utešený pohľad pre oči i uspokojujúce potreby človeka a jeho zvierat. Potok vytváral zaujímavé zákutia pre voľne žijúcu zver, poskytoval skrýšu, obživu i napájadlá. Vo vode bola hojnosť rýb, žili v nej i raky a vydry. Potok bol prvkom krajiny, na ktorý tí, čo sa naň pamätajú v jeho pôvodnom stave, nemôžu zabudnúť. Predstavoval súžitie človeka a prírody, keď zásahy človeka síce skultúrnili krajinu, ale zachovali jej pôvodný charakter. Spoločenské zmeny a následná ľudská činnosť negatívne ovplyvnili život v týchto tokoch a už len v mysliach pamätníkov zostala ich pôvodná krása.
Obec aj napriek tomu, že leží na skalnatom podloží – prevažne z andezitov a zvetralých andezitov – mala hojnosť vyviera júcich studničiek. Spomeňme si len na tie, ktorých pramene významne ovplyvňovali život v obci. Niektoré slúžia dodnes ako Kadlubec na Banke, iné zanikli, ako Kadlubec na Hôrke. Svojou výdatnosťou dávali dostatok vody pre ľudí i pre pasúce sa stáda. Zvlášť hodno spomenúť legendárnu studničku „Lejbaňa“. Tu, pri toku Kamenného potoka, blízko Torhaňovej huročky, vyviera jedna z najčistejších a najvynikajúcejších vôd, ktorá zároveň napája i vody Kamenného potoka. I v dnešných dňoch sa potvrdili jej vysoké zdravotné a hygienické parametre. Do zabudnutia upadli ďalšie studničky v lesoch i na lúkach, ktoré v časoch predošlých boli potechou pre smädných drevorubačov, roľníkov a ich zvieratá. Kameň bol a je súčasťou života obce, i keď sa málo spomína, lebo práca s ním nikdy nebola ľahká. Bol však aj zdrojom obživy. V obci žilo niekoľko chýrnych majstrov, na ktorých ostali spomienky zhmotnené v postavených domoch, vínnych pivniciach a ohradách nielen vo Vinnom, ale i v širokom okolí. Lesy, ktoré obkolesujú Vinné, sú jedinečným krajinným prvkom a sú už súčasťou začínajúceho oblúka východných Karpát. Lesné spoločenstvá predstavujú hlavne bukové, čiastočne i dubové a hrabové porasty, v ktorých nachádza úkryt jeleň, srnec, diviak, líška, jazvec, ojedinele i rys a vlk. Polia, i keď boli základným zdrojom obživy, neboli a nie sú mimoriadne úrodné. Majú ďaleko od nivných pôd zemlínskych nížin. Pestovali sa tu všetky druhy obilnín – pšenica, žito, jačmeň, ovos, kukurica, ale i zemiaky, repa, ľan a konope. Z pamäti sa vytrácajú chotárne názvy, ktoré boli pre lokalitu cha rakteristické, ako Kamenný kouč, Veľči dul, Kruhy, Jagriky, Benčov,Drinovec, Hazugaň, Kremenice, Planče, Solisko, Pastov ník, Olšava, Peľch, Tučin, Varkond či Za brodami.Pod vodami Zemplínskej šíravy sú navždy zaplavené Čarné žeme, Spalenisko, Dolné lúky, Podklienok, Tovik, Tomakov a ďalšie, ktoré už upadli do zabudnutia.
Posledným mlynom na území obce bol mlyn veľkostatkára Szemeryho, ležiaci poniže kostola na Vinianskom potoku.
Lesné spoločenstvá nad obcou Vinné sú zahrnuté do Chránenej vodohospodárskej oblasti Vihorlat. K prírodným vzácnostiam obce patria dve chránené územia – Prírodná rezervácia Viniansky hradný vrch a Prírodná rezervácia Vinianska stráň. V týchto územiach platí piaty, najvyšší stupeň ochrany. Prírodná rezervácia Viniansky hradný vrch, andezitový kopec s nadmorskou výškou 325 m.n.m., je so zrúcaninou hradu výraznou dominantou širokého okolia.

Severné svahy kopca sú súvisle zalesnené, južné expozície majú lesostepný charakter.
Prechod medzi nimi tvoria početné druhy krovín, ako drieň, ruža galská, ruža bedrovníková, javor tatársky, drač obyčajný, brest hrabolistý. Stromový a krovinatý porast poskytuje dobré podmienky rozmanitému vtáctvu,z ktorého najvzácnejší bol orol kráľovský, žiaľ, v súčasnosti ho už nevídať. V uvedenej lokalite rastie mnoho druhov vzácnych teplomilných a suchomilných rastlín, ako spoločenstvá kostravy dalmáckej, nátržníka piesočného, ale i ponikleca veľkokvetého a ďalšie. Celková výmera územia predstavuje 51,95 hektárov a plní vzácnu funkciu genofondovej banky.
Prírodná rezervácia Vinianska stráň – Senderov, ležiaca na privrátených južných svahoch nad Zemplínskou šíravou, predstavuje lokalitu značnej kultúrnej a prírodovednej hodnoty. Južné svahy komplexu Veľkého a Malého Senderova sú porastené najteplomilnejšími trávnato-krovinatými a lesnými spoločenstvami. Severnejšie položené lesné porasty predstavujú kategóriu ochranného lesa, v ktorom sa nevykonávajú žiad ne lesnícke činnosti, aby nedošlo k poškodzovaniu vegetačných a pôdnych krytov. Úpätie južných svahov zaberajú vinice, na ktoré nadväzujú trávnato-krovinaté spoločenstvá. K najvzácnejším patria spoločenstvá s bohatým zastúpením vzácnych teplomilných a suchomilných druhov obdobných ako na Vinianskom hradnom vrchu – kostrava, kanil, poniklec, cesnak žltý. Chránené územie má rozlohu 28,24 hektára. Obidve tieto prírodné rezervácie predstavujú vzácnosti, na ktorých sa stretáva panonská a karpatská flóra a slúžia okrem zachovania genofondu aj kultúrno- výchovným cieľom.