Najstaršia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1249, keď ju získal istý Jakov od Sebeslavovho syna Petra, v tomto roku sa spomína aj fara. Roku 1335 sa spomína mlyn, 1336 vinice. Vinné patrilo panstvu Michalovce. Roku 1427 malo 37 port. V 18.storočí bolo známe ako trhová obec. Sídlili tu Sztárayovci, Szirmayovci, Draveckovci. Roku 1715 pre úteky poddaných poklesol počet domácností na 18, v roku 1828 mala obec 104 domov a 1061 obyvateľov.

Jedinečná poloha umožňuje intenzívne využívanie sopečných vyvrenín Vihorlatu na pestovanie viniča, ktoré svojho času patrilo k jedným zo závažných zdojov obživy miestneho obyvateľstva. Ďalšou činnosťou, ktorou sa obyvateľstvo zaoberalo, bola poľnohospodárska a ovocinárska výroba. Obec je bohatá na povrchové lomy andezitového kameniva a časť jej obyvateľov sa kamenárskou činnosťou živila.

Obec bola mimoriadne kruto postihnutá v 2.sv. vojne, keď bolo vypálených 285 domov a čiastočne 120 usadlostí a ďalších poľnohospodárskych stavieb. Dôvodom bolo pôsobenie partizánskej skupiny v katastri obce a aktívna účasť obyvateľov v boji proti fašizmu.

S históriu obce je nerozlučne späté vinohradníctvo. Dotvára kolorit obce a odjakživa tvorilo súčasť živobytia miestnych občanov. Hrozno a víno bolo dôležitým zdrojom príjmov, ovplyvňovalo jeho návyky i kultúru. Prvá písomná zmienka o vinohradníctve pochádza z roku 1336, keď sa obec uvádza pod názvom Wynna. Pravda, vinič sa tu pestoval zrejme už dávno predtým a jeho šíriteľmi boli rímske vojská, ktoré ho doniesli na miesta svojich výbojov i do ďalších oblastí, ktoré s nimi hraničili. Blahodárne podnebie i oblasť slnečných strání chránených od severu dali šancu našim predkom vysádzať vinič na pôde, ktorá sa svojím podložím, zvetraným rozdrobeným kameňom a hnedozemou, nehodila na nič iné. K plochám vysadeným viničom získavalo vlastnícky vzťah i poddanské obyvateľstvo v tzv. Dispozičnom práve – svojou prácou zhodnotili inak nevyužiteľnú pôdu, z ktorej samozrejme po získaní rodivosti odvádzali desiatky. Lokality pre výsadbu viníc boli privilegované a nesmeli sa na nič iné využívať. O veľkej rozlohe viníc vo Vinnom svedčí i písomne doložená deľba viníc z roku 1454 medzi potomkov Edmunda z Michaloviec. Neznáma, ale veľká výmera musela existovať i u ďalších vinohradníkov. V roku 1720 sa tu evidovalo 360 kopáčov viníc. Veľký rozvoj vinohradníctva na východnom Slovensku nastal v 13. storočí. Svedčí o tom fakt, že jágerské biskupstvo v roku 1271 obnovilo privilégium na výber desiatkov od vinohradníkov v Abovskej, Zemplínskej i Užskej župe, kam obec bola politicky začlenená v dobách Uhorského štátu. V spomínanej Užskej župe bola najväčším dorábateľom vína obec Vinné, kde sa urodila až jedna tretina úrody z 8000 džberov vína dorobených v Užskej župe. Vinič sa pritom pestoval v 19 obciach tejto župy. V 16. storočí sa v obci Vinné dorobilo až 4981 džberov vína. V roku 1718 malo panstvo vo Vinnom príjem 16 sudov vína. Pravda, tak ako v dnešnej dobe, i v minulosti vinohradníctvo prežívalo obdobia rozkvetu i úpadku. Príčin bolo viac – vysoké odvodové povinnosti voči panstvu, vysoké colné poplatky, obmedzenie predaja vína z rôznych príčin, časy nepokojov – vojen a povstaní.
Najväčšiu ranu však vinohradníctvo dostalo po invázii fyloxéry, ktorá úplne zničila jestvujúce plochy. Obnova vinohradov si vyžiadala veľkú námahu a značné finančné prostriedky. Toto ale viedlo i k pestovaniu ušľachtilejších odrôd a k výrobe kvalitnejších vín i vo Vinnom. Začali sa pestovať odrody Ezerio, Muškátal, Rizling, Španír-Chrupka, no ďalej sa pestovali i samorodáky Delevar či Ižák. Z východnej časti katastra od Senderovskej stráne sa začínajú vinice Lancošky, Harbatej, Miškani, Krist, Pod Kristom, Kecerky, Sakmarky, Ciburovej, Lysej, Sklinčiny, Húčka, Skalky, prechádzajú na stráne Šútovej – Blatco, Čapkovka, Roľova, Bančanské vinice, Velika, Koučik a po okrajoch Dolhej na Sabovky a Kozlovky. Na týchto svahoch sa v roku 1974 evidovalo včítane družstevných viníc 166 hektárov vinohradov. V súčasnosti pre zanedbanie a spustnutie družstevných i súkromných viníc výmera sotva presahuje 100 ha a postupne z nich ubúda.
Ku koloritu viníc nerozlučne patrili a patria i Borhazy – vínne domčeky, stavby slúžiace na spracovanie hrozna, podpivničené klenbovými pivnicami na uskladnenie vína. Vo viniciach sa dodnes zachovali veľké borhazy, ako Ciburová alebo terajšia Viňanka, pôvodne patriaca Weinbergerovcom. Mnohé však už zanikli, ako na Harbatej, Myškani a Velikej. Zachovali sa stavby menších vínnych domčekov, ktoré sa, ktovie prečo, nazývajú „jatky“. Niektoré z nich sú už pomaly storočné, no zachovali sa v pôvodnej podobe, ako napríklad jatka Domašicových, Pavlovčíkových, Getlíkových – Biloba júsových, Sorokáčových, Gaňových, Hlaváčových, Jurových, Koníkových, Žalobínových, Ďurečkova...
Drevené nádoby, používané pri výrobe vína, ako sú kadičky, tlačarky, šajtovy, putona, čirpaky ba i sudy, sa už v dnes nahrádzajú antikorom a plastom. Pravda, mnohí vinohradníci majú úctu k tradíciám a zachovali si pôvodné drevené náradie. V dávnych časoch mali výrobcovia náradia – debnári – v tejto obci dobré postavenie. Okolité lesy dávali surovinu a aj v súčasnosti má drevený sud svoje čaro a neopakovateľné postavenie. Pravda, zánik debnárskeho remesla je často dôvodom toho, že náradie nemá kto vyrobiť ani opraviť, a tak sa pomaly stanú len muzeálnymi kusmi. Vinohradníctvo pretrvalo veky a snáď si ho zachováme i v dnešných dňoch.